Čo si môžeme pod týmito slovami predstaviť? Aký majú pre nás význam?
Lesy a ich štruktúra
Lesy na našej planéte pokrývajú 4,033 miliardy hektárov, čo predstavuje lesnatosť 31% z celkovej rozlohy pevniny. Na Slovensku tvoria približne 40% povrchu. Les plní širokú škálu funkcií pre človeka, prírodu a životné prostredie. Znečistenie životného prostredia, zmena klímy a využívanie ľuďmi však môžu preťažiť prirodzenú kapacitu lesov. V posledných rokoch sa na našom území prejavili účinky zmeny klímy, ktoré viedli k rozsiahlemu poškodzovaniu lesov a vysokému množstvu poškodeného dreva.
Štruktúra lesov v SR je z hľadiska druhovej diverzity a stability relatívne priaznivá. V porovnaní s jednotlivými regiónmi Európy má SR najnižšie zastúpenie prevažne ihličnatých lesov a druhé najvyššie zastúpenie prevažne listnatých a zmiešaných lesov. Ako vyplýva z informácií o stave lesov z roku 2021, prevládajú v lesných porastoch na Slovensku stabilnejšie listnaté a zmiešané lesy. Ich zastúpenie (64,25%) sa dlhodobo zvyšuje - buk lesný (34,8%), smrek (21,5%), dub letný a dub zimný (10,4%) a borovica (6,5%). Zastúpenie ihličnatých drevín (35,75%) sa znižuje v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch na drevine smrek.
Súčasná veková štruktúra lesov je nevyrovnaná, čo má za následok cyklické zmeny pri poskytovaní niektorých ekosystémových služieb lesov.
Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov
Lesy jednotlivých krajín sveta nie sú rovnaké. Neexistujú preto žiadne celosvetové pravidlá trvalo udržateľného obhospodarovania lesov (TUOL). Tieto sa musia prispôsobiť ekologickým, ekonomickým a sociálnym podmienkam danej krajiny. Každá krajina sa môže pripojiť k niektorému z procesov, t.j. vlastných strategických dokumentov, sád kritérií a indikátorov TUOL, ktorých je v súčasnosti štrnásť. Slovensko pristúpilo k Pan-európskemu procesu „FOREST EUROPE“, ktorý vychádza z Ministerských konferencií o ochrane lesov v Európe, ktoré sa uskutočnili v Helsinkách a Lisabone v rokoch 1993 a 1998.
Jednou z hlavných úloh FOREST EUROPE bolo vytvorenie definície TUOL, ktorá sa celosvetovo využíva:
Trvalo udržateľné hospodárenie lesov je „správa a užívanie lesov a lesných pôd spôsobom a rozsahom, ktoré udržiavajú ich biodiverzitu, produktivitu, schopnosť obnovy, vitalitu a ich potenciál plniť dnes aj v budúcnosti všetky významné ekologické, ekonomické a sociálne funkcie na miestnej, národnej aj globálnej úrovni a ktorý nepoškodí ostatné ekosystémy.“
V tej súvislosti vypracovala organizácia FOREST EUROPE šesť zastrešujúcich kritérií pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov:
- Zachovanie a primeraný rozvoj lesných zdrojov a ich príspevku do globálneho kolobehu uhlíka
- Zachovanie zdravia a vitality lesných ekosystémov
- Zachovanie a podpora produkčnej funkcie lesov (drevné a nedrevné produkty)
- Zachovanie, ochrana a primeraný rozvoj biologickej diverzity lesných ekosystémov
- Zachovanie a primeraný rozvoj ochranných funkcií lesov (najmä pôdoochrannej a vodoochrannej)
- Zachovanie ostatných sociálno-ekonomických funkcií a podmienok
Na Ôsmej konferencii ministrov FOREST EUROPE v apríli 2021 v Bratislave, podpísali Európski ministri a zástupca Európskej komisie zodpovední za lesy, „Bratislavskú deklaráciu ministrov: Budúcnosť, akú chceme: lesy, aké potrebujeme“, ktorá obsahuje novú víziu, strategické a čiastkové ciele pre európske lesy, sektor lesníctva a naň nadväzujúce odvetvia do roku 2030 a „Bratislavskú rezolúciu ministrov: Adaptácia európskych lesov na zmenu klímy“.
V rámci konferencie ministrov bola prezentovaná „Správa o stave lesov Európy 2020“. Podľa tejto správy je SR 13. najlesnatejšou krajinou spomedzi 43 európskych štátov a má vyššiu lesnatosť ako je priemer Európy (34,8%), okrem severnej Európy. Na jedného obyvateľa SR pripadá 0,36 ha lesa.
Funkcie lesa
Všetky lesy plnia produkčnú funkciu ale aj funkciu mimoprodukčnú, verejnoprospešnú.
Najviac diskutovanou a mnohokrát laicky negatívne posudzovanou produkčnou funkciou lesa je ťažba dreva. V prírode tak ako aj v lese všetko raz vznikne a po určitej dobe zaniká, aby pripravilo priestor pre nový život, v tomto prípade pre nový les. Tento proces nie je možné zvrátiť. Existujú dve možnosti, ako sa môžeme zachovať:
- ponechať les sám na seba - nechať pôsobiť prírodné sily, autoregulačnú schopnosť prírody, nevyužívať produkčnú funkciu lesa, teda nehospodáriť v lese.
- na základe overených a do platnej legislatívy sústredených princípov trvalo udržateľným (nepretržitým) spôsobom vykonávať hospodárske opatrenia tak, aby popri využití vyprodukovanej suroviny ešte pred jej prirodzeným zánikom, nedošlo k prerušeniu plnenia ostatných, celospoločenských funkcií lesa.
Z hľadiska prevažujúcich funkcií lesa delíme lesy na:
- lesy ochranné - plnia ekologické funkcie
- lesy osobitného určenia – plnia spoločenské funkcie
- hospodárske lesy - plnia produkčné funkcie.
Zdravé lesy nám okrem drevnej hmoty, ktorú spoločnosť denno-denne využíva, plnia aj mnohé významnejšie funkcie, ako je napr. zadržiavanie a regulácia vôd, zachytávanie a väzba uhlíka a tým znižovanie vplyvu skleníkových plynov, zabraňovanie erózií, tvorba mikroklímy.
Zároveň les je životný priestor veľkého množstva rôznych druhov lesných zvierat. Pre tie poskytuje les nielen miesto pre úkryt a život, ale tiež je pre ne zdrojom potravy.
Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov (TOUL) znamená teda environmentálne vhodné, sociálne prospešné a ekonomicky životaschopné obhospodarovanie lesov pre súčasné a budúce generácie.
PILEXIM svojou činnosťou spojenou s prácami v lesoch dodržiava nielen všetky zákonom stanovené nariadenia ale aj nad rámec zákonných opatrení. Sme hrdým držiteľom cetifikátov PEFC a FSC, ktoré sú dôkazom toho, že sme ohľaduplní k životnému prostrediu a záleží nám na búducnosti slovenských lesov.